Fotogaléria

Naše začiatky boli také, asi ako každého laika, ktorý vie len ako ovca vyzerá a čím sa približne živí.

Prvého baránka sme si kúpili, lebo sa nám páčil. Bola to zmes, pravdepodobne Valašky, Ile de France a niečoho. Keď sa nám však na jar od 4 ovečiek narodilo len 1 jahniatko, a to ešte od plodnej romanovky, tak sme zistili, že baránok, síce krásny a urastený, má len jeden semenník. Ale baran nakoniec chutil výborne.

Druhého barana, Ile de France, sme si kúpili, lebo sme videli po ňom krásne zdravé jahniatka. V chove sa nám osvedčil a keď po niekoľkých rokoch doslúžil, my sme začali vyberať barana ďalšieho.

Voľba padla na plemeno, o ktorom som nikdy predtým nepočula a na Slovensku ani nevidela, Biela alpská ovca. Doviezli sme si ho z Čiech a jeho otec je zo Švajčiarska. Podobal sa na Ile de France. Po strachu, že baran bude neplodný a zháňania veterinára, ktorý je schoný spraviť ovci sono a zistiť graviditu, sa nám v decembri narodilo jahňa a moje obavy sa nenaplnili. Jahňa sa narodilo skôr, ako sa veterinár ráčil dostaviť. Vo februári sa nám následne narodila hŕba zdravých a krásnych jahniatok.

Po pár rokoch panovania Alpského barana nastal čas na obnovu a omladenie našeho stáda. Keďže sme si nechali naše jahničky do chovu, museli sme vymeniť barana. Voľba padla na výborné a húževnaté mäsové plemeno Clun forest.